Osvetlenie tunelov je jedna z najzložitejších problematík z hľadiska umelého osvetlenia a zároveň je táto problematika tiež najviac normalizovaná. Zložitosť tohto typu osvetlenia je spôsobená niečím, čo by sme mohli definovať ako efekt čiernej diery, tj. keď sa vodič vozidla približuje k tunelu, nie je schopný rozoznať žiadnu prekážku vo vnútri tohto tunelu.

Jednoznačným cieľom tunelového osvetlenia je, aby prevádzka vo všetkých častiach tunelu, tzn. pri vjazde do tunelu, prejazde tunelom i výjazde z tunelu, bol bezpečný a to ako počas dňa, tak i v noci. Toto platí pre navrhnutú rýchlosť s patričným stupňom bezpečnosti a komfortu, nie menším, ako na priľahlej otvorenej komunikácii.

Hlavné sledované parametre pri návrhu osvetlenia tunelov sú: úroveň jasu vozovky a spodnej časti stien tunelu do výšky 2 m nad vozovkou, rovnomernosť osvetlenia vozovky, zamedzenie oslnenia a zamedzenie mihania.

Požiadavky na osvetľovacie telesá pre železnice sú rovnako veľmi špecifické. Svietidlá musia byť napríklad v elektrickej triede II, musia byť odolné proti otrasom a v anti-vandalskej úprave. Preto si České dráhy vytvorili vlastný certifikačný postup (normu), podľa ktorého sa jednotlivé svietidlá pre použitie na železniciach schvaľujú. Osvetlenie železníc zahrňuje nielen osvetlenie vlakových staníc a nástupíšť pre osobnú prepravu, ale i nákladových staníc.

Špecifikum osvetľovania na železniciach rovnako spočíva v tom, že sa svietidlá umiestňujú taktiež na trakčné stožiare pre priame osvetlene koľajísk.